Preskočiť na obsah

História obce

1113 Tavvicz, 1406 Forrozeg, 1920 Fornóseg, 1927 Fornosek, 1948 Tepličky

Obec Tepličky je situovaná 7 km severovýchodne od Hlohovca v dotyku Nitrianskej pahorkatiny s južnými svahmi Považského Inovca pri pramenisku potoka Galanovka (Tiež Trhovištský potok).  

Centrálna časť obce leží v nadmorskej výške 215 metrov n. m.  Osídlenie sa vyvinulo na južných svahoch Považsko-inoveckého pohoria a v údolí potoka.  

Z polohy bývalého hliniska Kíčer juhovýchodne od obce sú známe fosílne zvyšky kostí chobotnatca rodu Mastodontus z obdobia treťohôr. Z intravilánu obce povrchovými zbermi doložené sídlisko z mladšej doby kamennej – lengyelskej kultúry (4 000 rokov pred. Kristom) s nálezmi keramiky, kamenných štiepaných a brúsených nástrojov. V Roku 1994 v záhrade uprostred obce nájdený nález rímskej mince – antoninianus cisára Claudia II. Gothica z rokov 268 – 270.

11. – 13. storočie

Približne 400 metrov južne od stredu obce v údolí potoka Galanovka na jej pravom brehu a na rozhraní katastrov obcí Tepličky a Dolné Trhovište v chotárnej časti Kíčer (Kičír) ležia vo svahu poľa pozostatky stredovekej osady z 11. – 13. storočia.

1406

Staršia literatúra ju stotožňuje s osadou Tavvicz spomínanou k roku 1113 v Zoborskej listine.     Ďalšia dôveryhodná písomná  zmienka o obci  pochádza z roku 1406. Obec dostala svoje pomenovanie vďaka teplým prameňom. Vyvinula sa pravdepodobne v chotári Koplotoviec, ako poľnohospodárska a najmä vinohradnícka obec. Historicky však bola viac zviazaná s neďalekou obcou Horné Trhovište. Obec bola vo vlastníctve viacerých zemanov.

1597

Roku 1597 – 98 ju vyplienili Turci.

1780

Prvý obecný cintorín zriadili až roku 1780 nad dedinou, vtedy v jeho strede vybudovali aj malú kaplnku s hrobom Ukrižovaného. V skoršom období  zomrelých pochovávali v Hornom Trhovišti.

1787

Roku 1787 mala 45 domov a 232 obyvateľov.

18. a 19. storočie

Zo zemianskych rodín ju v 18. a 19. storočí obývali Divekyovci, Borcsányiovci, Kosztolányiovci. Rodina Kosztolányi si v centre obce postavila zemiansku kúriu.

19. storočie

V závere 19. storočia ju odkúpil a prebudoval židovský veľkostatkár Simon Schwitzer, ktorý tunajší veľkostatok vlastnil až do svojej smrti roku 1937. Veľkostatok  bol známy ťažbou štrku, piesku a výrobou liehu.

1919

Kvôli zvýšenému nárastu obyvateľov  roku 1919, zriadili v obci jednotriednu štátnu ľudovú školu, ktorú roku 1930 rozšírili na dvojtriednu.

1924

Obec mala od roku 1924 vlastnú knižnicu.  Po druhej svetovej vojne a zániku veľkostatku zriadili v obci roľnícke družstvo.

1979

Od roku 1979 až do osamostatnenia sa v roku 1990 boli Tepličky miestnou časťou obce Horné Otrokovce.

Súčasný erb Tepličiek vychádza z pečate odtlačenej na urbariálnych dokumentoch z roku 1782. Ako znak hlavnej činnosti miestnych obyvateľov, je na nej vyobrazený vinohradnícky lis, v kruhopise sa nachádza nápis POSSIONIS FORNOSZEG 1781. Erb pozostáva z červeného štítu, v ktorom sa nachádza zlatý vinohradnícky lis.   

                                                                            autor: Mgr. Jozef Urminský
                                                                               riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci